štvrtok, 31. januára 2013

Elégia ...


Modlím sa , aby sa ma nikto nepýtal , aké mali deti známky ...
To , čo na konci minulého školského roka vyzeralo ako sociálna balada ,
sa dnes javí ako žalospev ...
Môj .
Celý tento polrok - čo sa týka výsledkov detí - bol smutný , melancholický , 
ešte výstižnejšie vyhasnutý (bez iskry , bez života , záujmu).
Zmierila som sa s tým , že nebudú výborní (to bolo pre mňa asi najťažšie).
Už takmer na nich nekričím , pochválim aj priemernú známku ,
dokonca im s úlohami pomáham viac ako je kóšer ...
Ale som smutná z toho , že nechcú byť aspoň dobrí .

Majú neskutočné vymoženosti v tejto dobe ... počítače , notebooky , tablety , 
INTERNET , mobilné telefóny , tlačiarne , množstvo školských pomôcok , 
o ktorých sa nám v ich veku ani nesnívalo ...
... v našej dobe sme museli ČÍTAŤ knihy , aby sme si mohli urobiť čitateľský denník .
Preštudovať si encyklopédie , by sme si mohli vypracovať referát . Všetko sme písali ,
kreslili , lepili ... Boli sme KREATÍVNI ... Sloh si bolo treba vymyslieť , nie vygoogliť ...
A hlavne - a to hovorím najmä za seba - sme chceli ... a tešili nás dobré výsledky .

Budem sebakritická - mala by som byť prísnejšia
Sú to deťúrence milé , slušné aj poslušné .
Veľa doma pomáhajú , ale škola ich absolútne nezaujíma ...
Musím viac dbať o to , aby bola ich prioritou .

No..... hádam to svetlo na konci tunela naozaj je ...  ;o)


10 komentárov:

  1. Janičko,
    nesmutni!U nás je to taky tak - já i manželjsme měli výborné známky,ve škole jsme vynikali.Nejstarší syn je na tom se známkami hrůzostrašně.Taky jsem to obrečela,než jsem pochopila,že jiný nebude.Jen se špatěně poslouchají jiní pyšní rodiče...
    Hlavně,že jsou děti zdravé a spokojené - to taky nejsou všechny děti...
    Mají se prý chválit aspon za nějakou dobrou známku(tak chválím za tělocvik a informatiku:))).
    Jen jsem ti chtěla napsat,že v tom nejsi sama...
    Užijte si volno a žádný smutek
    MíšaZ.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Díky Miška :)
      ja sa z toho "vyspím" , len dnes ma to dosť škrie , keď to vidím čierne na bielom .

      Odstrániť
  2. A já se přidávám! Mám 4 dospělé děcka 2 byli výborní a 2 průměr! Ti výborní se nemají tak jak ti druzí.Ale nejdůležitější je že se při každé BLBOSTI sejdem a je veselo až milo!!! Každý má děcka a oni zase jsou rozdílní! Tak to bylo, je a bude!!! Ti Tví mohou být i prezidentem !(To v nejhorším případě)!!!!! A co ty víš co je chytne za paár let,aby ještě nestudovali ,tak už šetři!!!!!Daja

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :))) len žiadne politické ambície !
      Ja viem , že to bude dobré - len aby to už bolo ...
      A ďakujem :)

      Odstrániť
  3. Janíííí, neboooj, bude aj hor... čo to trepem lepšie!:)

    Naša Rebi má známky síce dobré, ale ten nezáujem poznáme aj my a ja nechápem... A týka sa to aj krúžkov. Chodila na flautu. Kúpili sme flautu a keď sa v priebehu pol roka vypracovala tak, že ju začali chváliť, tak s tým sekla. Nebaví. Nebaví-dobre, ani Mozart nehral nasilu.

    Potom nasledovali mažoretky. Kúpili sme mažoretskú paličku a hor sa do toho. Po pol roku sek.
    Nasledoval stolný tenis. Máme sadu raketiek s loptičkami, ona jediná baba medzi chalanmi, cítiac sa ako princezná, po pár mesiacoch ju tréner začal chváliť, ale čo to, ju to už zas prestáva baviť.
    A to nespomínam výtvarku na základnej umeleckej škole kam sa odtrepala s nadšením aké sme si zažili už pri všetkých predchádzajúcich krúžkoch. Teda na ich začiatku. Stálo nás to tentokrát našťastie len jednu starú košeľu po dedkovi:)
    Ona proste nechce byť výborná, nechce vedieť niečo lepšie, jej stačí, že príde do bodu, že sa to naučí a viac už to pre ňu stráca príťažlivosť.
    Tiež som z toho často smutná, ale snažím sa to rešpektovať, i keď vzhľadom na financie už dávame pravidlá, že minimálne pol roka tam musí vydržať, keďže to platíme...

    P.S.: Máme k dispozíciu flautu, mažoretskú paličku a stolnotenisovú raketku:))))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dík :))) vymením za tenisovú raketu alebo el. klavír ...

      Naše deti ODMIETAJÚ chodiť na akýkoľvek krúžok - ich totiž nič nebaví ...
      Akurát Táňa chodí na športový . V podstate športovanie je jediné , čo ich baví .
      Môjho Sama ani to nie (ten radšej chodí susedom kosiť trávniky!!!).
      Jakub s Borisom už "zlynčovali" možno aj osem bicyklov ...
      Skáču na nich - adrenalín ...(a "dorantané" kolená).
      No čo už - každý máme to svoje :)

      Odstrániť
    2. Bojím sa, že čoskoro sme v tom bode aj my - keď sa jej dnes manžel pýtal a aký krúžok by ťa ale teraz bavil - žiaden...
      V škole má zatiaľ dobré známky, ale zrejme to viac trápi nás dvoch či má úlohy, či je naučená, pripravená...
      Rozmýšľam, či to nie je aj tým, že či sa pristavíš pri susede, či zapneš telku, odvšadiaľ sa na nás valia bedákania nad neutešeným stavom v spoločnosti, nad nezamestnanosťou,... a nad nevalnou budúcnosťou, že či to proste nevnímajú a nespracúvajú takýmto spôsobom ... Neviem.

      P.S.: Keby aspoň chodila kosiť tie trávniky, aspoň by si čosi zarobila alebo to robí ten váš pre zábavu?:)

      Odstrániť
    3. Nezarába ! Jeho to iba strašne baví ...
      On má také úchylky - len čo sa naučil chodiť , ťahal za sebou vysávač .
      Hocikde sme prišli na návštevu , tam si ho bez hanby vypýtal :)
      Až si raz uvedomil , že sa s tým OZAJ musí robiť :)))

      No a čo sa týka tej tvojej úvahy - ja mám naopak pocit , že oni to vôbec
      NEVNÍMAJÚ . V ich svete tá bezútešnosť zatiaľ nemá miesto .
      Na dôvod ich nezáujmu som zatiaľ neprišla - vlastne áno - MAJÚ VŠETKO
      a majú toho PRIVEĽA ...

      Odstrániť
  4. Jani, pozerám po tvojich blogoch, že nervy si ukludňuješ sladkým, tak už je hádam lepšie ako včera:)

    Nedal mi obsah tohto tvojho príspevku pokoja a tak som s mužíkom hodila reč keď sa vrátil z poobednej.
    Niečo na tom tvojom - Majú všetko - bude. Kedysi mali bábiku a k nej si dotvorili z krabičiek, z kociek, ... pre ňu bývanie. Dnes už máš komplet domčeky pre bábiky a nábytok do každej miestnosti v niekoľkých verziách. Detskú práčku čo perie, vysávač, čo vysáva, šijací stroj, mikrovlnku, žehličku... Aj my sme podľahli a kúpili Rebi domček pre bábiky ešte keď bola menšia. Ale viac som z neho bola nadšená asi ja ako ona. Ale keď doma zostala veľká krabica od telky alebo iného spotrebiča, s tou sa zahrali aj s Jakubkom oveľa radšej... Naozaj im netreba dávať všetko a hotové, lebo potom už ani nebudú mať o čom snívať a záujem o čokoľvek sa stratí. Je fajn, že si to ako rodičia uvedomujeme, u nás skôr musíme bojovať so starými rodičmi, ktorí im chcú dopriať všetko čo oni alebo my, ich deti, sme nemohli mať... :(

    Jani, som veľmi rada, že v dnešnej dobe, keď sa rodičia medzi sebou predbiehajú kto má lepšie, krajšie, úspešnejšie dieťa sa nájde niekto, kto hovorí otvorene aj o negatívach a s kým sa môžme navzájom zdieľať:) Dík. Gabi

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to tak , z krásnych hračiek , čo sme im pokúpili , sme sa vždy tešili viac my dospelí - nič také sme v detstve nemali .
      Najspokojnejšia som , keď niečo "prplú" :) teda tvoria - šijú , lepia , strihajú
      alebo potajomky "čmajznú" kladivko a klince a vyparia sa na tie svoje tajné miesta ...
      A naopak , ide ma rozdrapiť :) keď ich vidím pri počítači ...
      ... a keď im babky a dedkovia idú modré z neba zniesť :D

      Aj ja som rada ...
      - že môžem otvorene povedať , aké mám pocity - aj keď nie sú vždy dobré
      a povznášajúce .
      - že ma nikto za to neodsudzuje .

      Vychovávať deti je ťažká práca :)
      Nie vždy sa im darí a nie vždy sa darí nám - rodičom . S výchovou .
      Ale chyby sa väčšinou dajú napraviť .

      Teší ma , že si rozumieme ;o)


      Odstrániť